adhd

Ako som už spomínala, najväčším problémov u detí s ADHD je ich nepochopená diagnóza. BARKLEY aj AMSTRONG a mnoho iných autorov, ktorí skúmali aj históriu ADHD, pojednávajú aj o tom, ako dlho ľudia neverili, že ADHD existuje.  ADHD existuje už od nepamäti. Každá doba má svoje vlastné pravidlá. Kým v jednej dobe mohli byť deti s ADHD považované za dobrých bojovníkov, v iných dobách mohli byť prehlásení za kacírov a upálení na hranici. To už asi nikto nespočíta.  Čo však dnes už vieme je, že ešte pred sto rokmi neurobiológia nebola na takej úrovni ako práve teraz. Malé odchýlky v mozgu nikto neskúmal  a ľudia verili, že ADHD dieťa je len neposlušné a rodičia ho nezvládajú. HALOWEY a RATEY píšu aj o tom ako sa tieto deti zatvárali do komôr, bili, alebo nechali napospas vlastnému osudu. A predsa nič drastické nezabralo. Na druhú stranu niektoré deti mali aj milujúcich rodičov a vyrástli z nich významné osobnosti. Verejne sa k ADHD priznali celebrity ako Jim Carrey, Justin Timberlake, či Paris Hilton. Dokázali svoju „odlišnosť“ zúročiť a stať sa úspešnými. Nezvládli to však sami.

Zvláštny mi príde fakt, že na Slovensku sa k ADHD nepriznáva nikto. Aspoň ja som nezaznamenala, že by niekto povedal: „Pozrite mal som ADHD a ako ma to posilnilo.“ Pritom len ja sama vo svojom okolí poznám aj päťdesiat ľudí, ktorí túto diagnózu NEDIAGNOSTIKOVANÚ majú a nepriznajú si to verejne. Niektorí ani v súkromí. Boja sa. Trochu ich chápem.

Za hlavný dôvod prečo ADHD dieťa môže byť nepochopené považujem najmä fakt, že je veľmi ťažké vidieť, že tieto deti o niektorých veciach len žartujú.

Hyperaktívny mozog si môžeme predstaviť aj ako malý počítač, ktorý ide na plný plyn. V porovnaní s mozgom bežných detí ide ten hyperaktívny dvojnásobnou rýchlosťou. Ide na doraz a môže prísť aj k prehriatiu. A tým, že tento malý počítač ide svojím vlastným tempom, potom nestíha vnímať bežné vnemy (výchovné faktory). Veď to isto poznáte, že keď sa vám niečo načítava a vy dáte počítaču ďalší podnet, tak vám môže „zamrznúť“. Alebo možno ste u seba zaznamenali, že ak ste preťažení napríklad v práci, tak ani nevnímate čo sa okolo vás deje. Nemusíte počuť, ak vám niekto o niečom rozpráva (manželka?), nevidíte jamu na chodníku a potknete sa (idete prirýchlo a nestíhate sledovať cestu), alebo zabúdate kľúče, peňaženku, či kúpiť chleba. Človek môže svoj čas samozrejme regulovať a oddýchnuť si, ale hyperaktívny mozog to nevie. Dieťa to nevie. A toto dieťa musí chodiť do školy a učiť sa to. V otázkach humoru to môže znamenať, že vyhŕkne niečo skôr než si to premyslí. Podloží nohu spolužiakovi a ten spadne na zem (lebo sranda), šťuchá, provokuje dvakrát viac. Povie neslušný vtip pred dospelými (veď nevidí na tom nič zlé, lebo to počul od spolužiaka v šatni a všetci sa na tom náramne pobavili). Vraví to, pretože nedomyslí – neubrzdí myšlienku, že pred dospelými také veci hovoriť nebudem. A takéto dieťa môže byť  vychované, môže vedieť, že neslušné slová sa nepoužívajú, len jeho mozog ide ako rozbehnutý vlak a má dlhšiu brzdnú dráhu. A toto dospelí nechcú akceptovať, alebo to len nechápu. Dieťa „PODKOPÁVAJÚ KARHANÍM“, rozladia a potom chytí záchvat zlosti alebo ich nerešpektuje. V špeciálnych prípadoch môže naschvál hovoriť slová, ktoré dospelého iritujú.

Dospelý z nejakého dôvodu nerešpektuje deti a potom deti nerešpektujú dospelého. Zamyslite sa teraz sami nad sebou, prosím. Vy by ste rešpektovali niekoho, kto by vás dennodenne karhal za niečo, čo nemôžete zmeniť, ani keď sa budete akokoľvek snažiť? Predstavte si, že ste dieťa, sami to nezvládate a ešte neviete požiadať o pomoc.

Možno sa vám to zdá ako maličkosť, hyperaktívnym deťom ide mozog rýchlejšie, veď to je super – stíha dvakrát viac. No to je na dlhšiu debatu. Mozog síce stíha viac, ale sa aj častejšie preťaží a potrebuje viac oddychu. Tiež potrebuje človeka (asistenta), ktorý mu rozumie a hoci len očami mu povie: „Tak tento vtip fakt nie“. Alebo „Nesácame sa cez prestávky“,

namiesto „Čo si to zas urobil, prečo si do neho sotil?“

Dieťaťu, aj keď je vychované, treba niektoré základné pravidlá pripomínať. Hlavne tým menším deťom. NEROBIA TO NASCHVÁL, ONI LEN VNÍMAJÚ SVET INAK. A ak im to ako deťom dáme, tak v dospelosti z nich vyrastú normálne, zodpovedné  OSOBNOSTI.