adhd

Vraví sa, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Aspoň tak mi vždy hovorievala moja mama. Taktiež vravievala: „Len sa uč, veď sa učíš pre seba.“ A tak som sa učila. A keď som porodila dieťa, ktoré už od ranného veku vnímalo svet inak ako jeho rovesníci, tak som sa rozhodla, že sa naučím jeho jazyk. Že sa naučím ten unikátny spôsob, akým vníma svet. Vďaka tomu som pochopila slová mojej mamy. Bolo to akoby som sa stala iným človekom a postupne sa učila cudzí jazyk, ktorému rozumelo len málo vyvolených. Preto by som vám teraz rada priblížila tento fascinujúci jazyk a pokúsila sa objasniť jeho základné pravidlá.

Termín Aspergerov syndróm (AS) prvý raz použila Lorna Wingová v odbornej publikácií z roku 1981. Označila ním deti a dospelých, ktorí mali príznaky chovania, na ktoré upozornil viedenský pediater Hans Asperger. Vo svojej dizertačnej práci v roku 1944 popísal štyroch chlapcov, ktorí sa vymykali štandardnému profilu vrstovníkov týkajúceho sa sociálnych, jazykových a kognitívnych (myšlienkových) vedomostí.

Lorna Wingová (Burgoine a Wing, 1983) na základe svojich zistení vymedzila základné klinické príznaky Aspergerovho syndrómu nasledovne:

• nedostatok empatie
• jednoduchá a nepriliehavá interakcia
• obmedzená, prípadne neexistujúca schopnosť budovať a udržiavať priateľstvá
• pedantsky presná, jednotná reč
• nedostatočná neverbálna komunikácia
• hlboký záujem o špecifický jav či predmety
• nemotornosť, neprirodzené pozície

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia prevládal názor, že Aspergerov syndróm je druh autizmu a pervazívna vývojová porucha, čo znamená, že zasahuje do všetkých oblastí dieťaťa. V súčasnej dobe je vnímaný ako podkategória autistického spektra a má svoje vlastné diagnostické kritéria. V neposlednom rade odborné informácie poukazujú na skutočnosť, že je oveľa viac rozšírený než klasický autizmus a možno ho diagnostikovať u detí, pri ktorých by ani nikto nepredpokladal, že ide o autistické dieťa (ATTWOOD, T.: Aspergerov syndróm, s.20-22). Aspergerov syndróm býva častokrát označovaný pojmom sociálna dyslexia, stretávame sa aj názvom „vysoko-funkčný autizmus“, kedy dieťa je schopné žiť plnohodnotne v spoločnosti, ak dostane príslušnú pomoc, napríklad formou asistencie a učí sa individuálnym spôsobom rozpoznávať sociálne interakcie. Neskôr sú takéto deti plnohodnotnými členmi spoločnosti a dokážu využiť svoj excelentný potenciál v pracovnej aj súkromnej sfére. Ak však tieto deti nedostanú v ranom detstve pomoc t. j. pozornosť, ktorú potrebujú, tak sa u nich môžu vyskytnúť, vo väčšom rozsahu ako u neurotypických jedincov, pridružené diagnózy (napríklad depresie, alkoholizmus, schizofrénie, suicidálne tendencie…) a končia ako potenciálni poberatelia sociálnych dávok.

V dnešnej dobe už vieme, že deti s AS netrpia nedostatkom empatie, ale ich mozog vníma viac logicky, než emocionálne (viac pozri stránku www.asperger.sk). Nerozumejú irónií. Pri rozvoji empatie potrebujú počuť logické argumenty, presné popisy emócií i situácií, ktoré prežívajú oni aj iní. Je potrebné im pokojným hlasom vysvetliť vhodné chovanie, a až potom dokážu daným sociálnym vzťahom porozumieť a  naučiť sa osvojené postupy používať v bežnom živote. Počas mojich dlhoročných pozorovaní som si všimla, že tieto deti nie sú schopné porozumieť najmä tomu, že niekto, a nieto ešte väčšina spoločnosti, vníma svet inak ako oni. Pri tomto sprevádzaní musia byť rodičia veľmi pozorní a dôslední. Asi by bolo pre každého z nás veľmi stresujúce zistiť, že sme tí iní a väčšina ľudí nám nerozumie. Našej rodine pomohla úprimnosť. Vysvetlila som všetkým, že syn vníma svet trochu inak ako väčšina ľudí, a preto potrebuje viac vysvetľovať ako fungujú sociálne vzťahy, hrať sa v menších kolektívoch, využívať sociálny oddych (t. j. keď je prepodnetovaný z ľudí, školy či hluku, má mať možnosť odísť do ústrania). Nie je pravda, že aspergeri nedokážu budovať a udržiavať priateľstvá. Nájsť si kamarátov je pre nich ťažšie na rozdiel od bežných ľudí, pretože nevedia odpozorovať (nerozlišujú správne mimiku tela a nečítajú neverbálnu komunikáciu) ako sa kamarátstva prirodzene utvárajú. Majú deficit tzv. „sociálneho taktu“, ktorý by im napovedal ako sa zachovať v danej situácií (napríklad prispôsobím sa hre inému rovesníkovi). Princíp udržania priateľstva potrebujú logicky vysvetliť. To znamená, že potrebujú slovami zdôvodniť ako si získať a udržať kamarátov, a ako majú s nimi správne komunikovať. Potom záleží len na nich, či si vyberú budovať kamarátstva. V niektorých prípadoch sa radšej rozhodnú ostať sami.

V princípe existujú dva typy aspergerov tzv. konštruktívni a deštruktívni. Konštruktívni sú „aspíci“ ako Sheldon Cooper zo seriálu „Big Ben Theory“ (Teória veľkého tresku)“. To sú tí inteligentní „podivíni“ zavretí vo svojej izbe listujúc si encyklopédiu za encyklopédiou, pretože potrebujú naplniť svoj hlad po informáciách. Väčšinou sú označení len za introvertov alebo „bifľošov“, dostanú sa ľahko na gymnázia, kde od nich opisujú, vynikajú v matematike, či fyzike a doktorát si zväčša robia na FIV (Fakulta elektrotechniky a informatiky) . Okolie vníma ich inakosť, ale keďže nie sú nijako zvlášť nároční a väčšinu času trávia „vo svojom svete“, spoločnosť ich viac-menej akceptuje. Problém môže nastať vtedy, keď je ich správanie okolím nepochopené. Drvivá väčšina je v škole vystavená šikane. Na to by si mali dať rodičia a učitelia najväčší pozor. Takéto deti môžu mať sebevražedné myšlienky alebo končiť na antidepresívach. Preto je dobré, aby si rodičia takýchto detí našli cestu do ich sveta (veľmi dôležité je tráviť veľa času s dieťaťom a počúvať ho), aby im dieťa vedelo včas povedať, keď má problém. Je náročné dieťa trhať od jeho jednostranných záujmov; nám pomáha, ak spravím k synovi prvý krok, napríklad tým, že s ním čítam jeho obľúbené knihy. Veľa ho chválim, vyzdvihujem jeho pozitívne vlastnosti, vysvetľujem, že aj ja mám potreby a chcem ísť napríklad na prechádzku a potrebujem, aby ma na tej prechádzke sprevádzal. Najprv spravím to, čo má rád, zdieľam s ním jeho svet (ktorý ma možno aj nudí, lebo môj mozog vníma inak ako jeho), prejavím mu lásku a potom urobí to, čo potrebujem ja – otvorí sa môjmu vnímaniu. Druhý typ bývajú aspergeri deštruktívni. Takéto deti môžu mať aj pridružené diagnózy, napríklad ADHD (porucha pozornosti tzv. hyperaktivita), dyspraxiu (problém s hrubou motorikou a koordináciou pohybov), Tourettov syndróm (porucha s kombináciu pohybových a zvukových tikov, jej nositelia/obete nedokážu ovládať niektoré stereotypné pohyby, tlieskanie, výkriky, vydávanie zvukov a podobne, ktoré spoločnosť pri absencií vedomostí môže vyhodnotiť ako útok), dyslexiu (porucha čítania), dysgrafiu (problém s písaním), dysortografiu (problém s používaním gramatických pravidiel), dyskalkúliu (problém s číslami), ale aj dysfáziu (odlišný, oneskorený vývin reči, málokedy jazyku nerozumejú, ale práveže často ho nevedia používať adekvátne ku svojmu veku). A to všetko môžu mať napriek nadpriemernému IQ, ktoré je u nich často viditeľné už od raného veku. Tieto deti bývajú najviac problematické, nakoľko vyžadujú najviac pozornosti, a keď ju nedostanú, tak na hodinách vyrušujú. Majú veľa energie, ktorú ešte nedokážu regulovať – potrebujú viac pomoci pri jej smerovaní. Keď sú „prepodnetovaní“ zo „sociálneho hluku“ (je na nich kladených priveľa požiadaviek, ktoré nezvládajú spracovávať – napríklad učiteľka ochorie a sú spojení s inou triedou bez vysvetlenia, kamarát sa dnes nechce hrať obľúbenú hru, v jedálni niekto obsadí obľúbené miesto…) zažívajú nával emócií. Potrebujú sa naučiť upokojiť sa, k tomu v škole pomáha oddychovať v miestnosti, kde je pokoj a jednoduché pravidlá tzv. stereotyp (v ich reči „bezpečie“). Na takúto prácu s deťmi s AS sú vhodní asistenti učiteľa, či žiaka, ale tých je momentálne veľmi náročné získať a takéto deti sa môžu stať v našom školskom systéme prakticky „nevzdelateľné“. Končia v súkromných školách, ktoré sa aspoň snažia o inklúziu, asistentov im robia rodičia a mnohí ich aj učia doma alebo v tých najhorších prípadoch, keď rodičia nedokážu bojovať s neprajným systémom školstva, sú umiestnení v zariadeniach ĽVS (Liečebno-výchovné sanatórium), či v školách pre tzv. nízkofunkčných autistov, kde ešte viac stagnujú, lebo nemajú rovesníkov, od ktorých by sa mohli učiť primeranému sociálnemu správaniu. Sú vyčleňovaní. Sami. Ešte viac pohltení svetom AUTIZMU.

Žiť na Slovensku s akoukoľvek inakosťou je veľmi náročné. Pri tom svet aspergerov je úžasný a skúmať jeho jazyk je nádherná cesta plná objavovania nových možností. Pretože tieto deti dokážu pochopiť náš svet a jeho pravidlá, ak dostanú pozornosť, ktorú potrebujú. Dokážu nám pomáhať, predať svoj talent, výnimočnosť, nadanie, svoj silný potenciál smerovať v prospech spoločnosti, a vedia byť neskutočne vďačné. Chcú byť súčasťou našej spoločnosti, chcú vyrásť, pracovať, založiť si rodiny, platiť dane, budovať komunity. Potrebujú len dobrého tlmočníka, ktorý by im vysvetlil pravidlá sociálnej interakcie. Preto sa učme ich jazyk a objavme spolu záhadný svet aspergerov.

Medzi známych aspergerov patria: Elon Musk, Eminem, Bill Gates, Bobby Fisher, Woody Allen, Alfred Hitchcock, Mark Twain, Franz Kafka, Henry Ford, Einstein, Mozart, Bethoween…