adhd

Nie je to tak dávno, čo sme mali na Slovenku štrajk učiteľov. Učitelia štrajkovali za lepšie platobné podmienky. Na Slovensku azda každý vie, že plat učiteľa je na zaplakanie a že si určite zaslúžia viac. Čo však mnohí nevedia, že nie všetky deti majú právo na vzdelanie podľa osobitých podmienok aké vyžadujú. Mnohé deti v našich školách sú diskriminované (viac vo facebookovej skupine – STOP DISKRIMINÁCIÍ VO VZDELÁVANÍ).

Žiaľ je to tak. Čo je však najviac zarážajúce, že na Slovensku je aj nadané dieťa problém. Teda len zriedka dokáže dostať také vzdelanie aké potrebuje na svoj rast a zdravý psychický vývin. Dostať vzdelanie aby neskôr mohlo využiť svoj potenciál a podporovať spoločnosť, ktorá ho „podržala“. V mnohých prípadoch práve intelektové nadanie u detí zaniká a prerastajú iné problémy ako vyrušovanie na hodinách, poruchy správania, samovražedné sklony, úteky k internetovým hrám… atď. Samozrejme vždy záleží aj na postavení rodiny, škole a kolektíve žiakov v triede. Niektorí rodičia nadaných detí učia svoje deti doma a venujú sa im tak ako potrebujú (ak majú na to možnosť a partner rodinu uživí), iní platia súkromné školy a asistentov v hodnote cca 700 eur mesačne (ak majú prácu, z ktorej to dokážu pokryť), iní majú šťastie a zoberú ich do školy pre nadané deti alebo natrafia na bežnú triedu v bežnej škole s výnimočnou pani učiteľkou, ktorá ich podporí (ojedinelé prípady). Mnohé intelektovo nadané deti, ktoré majú aj napríklad ADHD, či neidentifikovaného aspergera sú nadrogované liekmi na utlmenie bo rodičia veria „autoritám“ bez rozmýšľania. Iní majú matky na opatrovateľskom príspevku 240 EUR mesačne, modlia sa o prežitie a dennodenne riešia vzniknuté problémy so školou. Lebo nadané dieťa to neznamená, že je to poslušné dieťatko, ktorému dáte encyklopédiu do ruky a ono bude rapotať ako malý Einstein. S nadaním prichádzajú aj problémy. Nadanie potrebuje podporu a usmerňovanie. Vyžaduje veľa času a mnoho lásky. Ovocie príde až neskôr.

Škola pre nadané deti v Bratislave je určite jedna prevratná škola. Problém je v tom, že ani na tejto škole nemajú dostatok miest pre všetky deti a hlavne neprijímajú deti s „poruchami“. V preklade to znamená, že ak je nadané dieťa obdarené sociálnou dyslexiou (t.j. aspergerov syndróm, a potrebuje väčšiu pozornosť a dozor aby nemalo problémy s rovesníkmi a nenarúšali vyučovací proces) a má v odporúčaniach k vzdelávaniu osobného asistenta, ktorého len málo deti skutočne dostane alebo má poruchy pozornosti tzv. hyperaktivitu ADHD a musí sa viac hýbať, predvádzať, kopať nohou , či hmýriť na stoličke – znova sa situácia nabaľuje a potrebuje väčšiu podporu zo strany rodičov aj školy. Potrebuje zabezpečiť i finančne náročnejšie podmienky pre svoj rast. Preto si škola vyberie len tie najmenej náročné deti aby „prežila“. Ostatným „náročnejším“ deťom je odporúčaná súkromná škola pre nadané deti. Šťátna škola pre nadané deti si otestuje deti ešte pred prijatím a vyberie si tie najmenej náročné a tie deti dostanú „ľahšiu“ šancu na vzdelanie. Oficiálne však obdržíte ústne vyrozumenie, že nemajú miesto a štát neprispieva na asistentov. Ak takéto deti skončia v bežných školách sú v nich väčšinou šikanované alebo vylučované. Len málo detí má asistentov, ktorých bytostne potrebujú.

Jedným takýmto dieťaťom je aj malý Alex, ktorý momentálne chodí do súkromnej školy pre nadané deti v Bratislave. Vyrastá odmalička len s maminou, bývajú v jednoizbovou nájomnou byte a nemajú rodinu, ktorá by ich podporila. Alex chodil do bežnej školy pri svojom dome. Hoci sa matka snažila najviac ako dokázala škola spravila všetko preto aby sa takéhoto dieťaťa zbavila. Do školy pre nadané deti ho nevzali hoci podmienky spĺňal už v prvej triede. Aby sa predišlo neskorším psychickým traumám, ho dala matka do súkromnej školy pre nadané deti s menším počtom detí, kde ho mu je triednou učiteľkou špeciálna pedagogička, ktorá s ním pracuje a venuje sa mu nad rámec svojho času. Alex má k intelektovému nadaniu aj pridružené „poruchy“ ako aspergerov syndróm s prejavmi hyperaktivity ADHD a má problémy sa sústrediť na písanie t.j. trpí dysgrafiou. Alex ťažko znáša aj to, že sa mu jeho otec nevenuje, má znížené sebavedomie a pociťuje veľa „strachov“ i fóbií. Baví ho čítanie, miluje zvieratká a vo voľnom čase chodí na skauting. Pobyt v lese ho upokojuje. Túži byť veterinárom alebo vynálezcom pretože stále niečo majstruje. Túto rodinu už preverila aj podporila nadácia SRDCE pre DETI dotáciou 760 EUR. Alexova matka má zdravotné problémy, je dlhodobo práce neschopná a potrebuje ďalšiu pomoc, lebo sama to už nezvláda. Malý Alex má od prvého ročníka v odporúčaniach asistenta a dodnes ho nedostal. Všetku nadštandardnú starostlivosť supluje matka a riaditeľka súkromnej školy pre intelektovo nadané deti. Preto:

„Hľadáme jednu firmu alebo jednu fyzickú osobu, ktorá by podporila intelektové nadané dieťa s pridruženými zdravotnými znevýhodneniami formou školného 120 EUR mesačne. Alex je vo štvrtom ročníku a pomoc bude potrebná najmenej dva roky. Pretože nie všetky deti môžu chodiť do školy zadarmo.“

Ak by ste si chceli „adoptovať“ nadané dieťa a byť súčasťou jeho cesty životom, či už anonymne alebo verejne, tak viac informácií obdržíte na e-maily: ADHD@centrum.sk.

Hľadáme jedného človeka, ktorý by pomohol a platil školné priamo na účet školy. Čo nerobí štát musíme urobiť sami. Nie je lepší výchovní prostriedok ako podpora spoločnosti. Čo dáte dieťaťu dnes, neskôr vráti, nie vám, ale iným.

Na zamyslenie – všetko je možné ak má človek nádej:

Jedného dňa prišiel Thomas Edison domov a dal mame kúsok papiera. Povedal jej: ,,Učiteľ mi dal tento papier a povedal mi, že ho mám dať iba mame.”

Jeho mama so slzami v očiach začala nahlas čítať odkaz: ,,Váš syn je génius. Táto škola je príliš malá preňho a nemá dostatok dobrých učiteľov, aby ho mohli vzdelať. Prosím, učte ho sama.”

Po mnohých rokoch po smrti Edisonovej mamy, keď už bol jedným z najznámejších vynálezcov storočia, jedného dňa prechádzal rodinnými záležitosťam…

Po mnohých rokoch po smrti Edisonovej mamy, keď už bol jedným z najznámejších vynálezcov storočia, jedného dňa prechádzal rodinnými záležitosťami. Zrazu zbadal preložený kúsok papiera v rohu šuflíka. Zobral ho a otvoril. Na papieri stálo: Váš syn je mentálne zaostalý. Už ho na našej škole nebudeme vzdelávať.

Edison plakal niekoľko hodín a potom si do denníka napísal: Thomas Alva Edison bol mentálne zaostalé dieťa, ktoré sa hrdinstvom svojej matky stalo géniom storočia.Edison plakal niekoľko hodín a potom si do denníka napísal: Thomas Alva Edison bol mentálne zaostalé dieťa, ktoré sa hrdinstvom svojej matky stalo géniom storočia.

Zrazu zbadal preložený kúsok papiera v rohu šuflíka. Zobral ho a otvoril. Na papieri stálo: Váš syn je mentálne zaostalý. Už ho na našej škole nebudeme vzdelávať.

Edison plakal niekoľko hodín a potom si do denníka napísal: Thomas Alva Edison bol mentálne zaostalé dieťa, ktoré sa hrdinstvom svojej matky stalo géniom storočia.

Venované všetkým úžasným matkám bojovníčkam, ktoré majú skvelé deti!