adhd

Každý problém, či skúsenosť nás môže posilniť alebo zlomiť. Záleží len na nás čo si vyberieme. Záleží na nás, či sme sa počas nášho života naučili problémom čeliť, vybojovať svoje malé bitky alebo naopak pred problémami utekáme. Ono princíp najspodnejšej zásuvky ako píše Matkin v knihe Na ústa nie občas „Keď máte problémy, ktoré neviete vyriešiť, otočte sa a dívajte sa iným smerom. Možno sa zatiaľ s tými problémami niečo stane. Zmiznú, alebo ich vyrieši niekto iný. Volá sa to pravidlo najspodnejšej zásuvky. (str. 80), skutočne funguje. Treba sa však naučiť problémy selektovať. Sú problémy pred ktorými neutečiete a môžete sa na ten šuplík pozerať donekonečna. Jedného dňa z nej vzíde obluda a ako v začarovanom kruhu vám bude neustále hádzať polená pod nohy. Všetko sa to bude diať až dovtedy, kým sa tej oblude nepostavíte. A možno potom zistíte, že to nebola obluda, ale anjel, ktorý vám len chcel ukázať inú cestu. Tú lepšiu.

Ľudia sa väčšinou hyperaktivity boja. Je to pre nich niečo nové, nepoznané, niečo čo ich dokáže obrať o energiu už v aj tak dosť hektickom svete. Dobú reklamu tej skutočnej hyperaktivite nerobia ani krásne články s nadpisom „ADHD ničí celé rodiny“, „Učitelia sú zúfalí“ , „Hyperaktívne či nevychované dieťa?“… Niektorým článkom skutočne nerozumiem. Príde mi to ako keby tí autori chceli v ľuďoch prebudiť súciť a naštartujú práve opačnú emóciou. Tou emóciou je ľudská sebaľútosť. Niektorí autori možno nepoznajú svojich čitateľov. Napríklad niektorí učitelia v školách sú oslova nahnevaní, že musia také niečo ako je hyperaktívne dieťa riešiť. Všimla som si, že sebaľútosťou trpia tí, ktorým niekto veľmi dávno zničil sebavedomie. Ja si myslím, že sa ľutujú najmä tí ľudia, ktorí si neveria. Neveria svojim vlastným schopnostiam. Pretože ak si neveríte, tak nemôžete dôverovať ani iným. A už vôbec nie deťom, ktoré sú tak veľmi netradičné. Pre takýchto ľudí bude hyperaktivita vždy problém a nie výzva ako ju zvládnuť. Niektorí ľudia skrátka nechcú rásť, chcú len zaliezť pod ten svoj kameň a tam prespať, ako medveď zimu, celý svoj život.

Hyperaktívne deti nie sú obludy ani kazisveti a hyperaktivita neriadi veľký kamión, ktorý zráža všetkých čo mu stoja v ceste. Hyperaktvita je ako oheň. Je pre ľudstvo veľmi prospešná, len sa s ňou treba naučiť zaobchádzať. Lebo aj oheň môže zničiť všetko naokolo alebo naopak vám môže poskytnúť teplo, svetlo i zohriať jedlo. Hyperaktívne deti sú výnimočné osobnosti, ktoré potrebujú, ako som už niekoľkokrát spomínala, podať ruku z tej správnej strany. Ak sa hyperaktivitu naučíte rozoznávať a pracovať s ňou, potom budete radi, že ste ju spoznali.

www.adhd.blog.pravda.sk

„Rozumný človek sa prispôsobí svetu, nerozumný sa pokúša prispôsobiť si svet. Preto celý pokrok ľudstva závisí od nerozumných ľudí.“ (G. B. Shaw)

Málokto vie, že hyperaktívny ľudia len myslia inak. Sú rýchli. Sú mnohovravni. Zvládajú viac. Vedia sa v tom svojom chaose dokonale orientovať. Dokážu si všimnúť také veci, ktoré by vám nikdy nenapadli. Sú verní. Sú nezvyčanjne kreatívni. Sú veľmi vďační za každú pomoc, aj keď ich pohľad a riešenie problémov vám môže niekedy javiť ako egocentrický.

V USA žíje približne 15 miliónov ľudí s ADHD. Momentálne prebieha vo svete kampaň, kde sa mnohí ľudia priznávajú k ADHD. Som jeden z 15m, milujem niekoho z 15m „lajkujú“ ľudia na facebooku. Mnohé celebrity sa zbavujú strachu a otvorene hovoria o hyperaktivite, ktorou „trpeli“ alebo naopak boli „požehnaní“. Tieto osobnosti dokázali ADHD skrotiť a vyťažili z neho maximum. Vedeli by sme si dnešný svet predstaviť bez nezabudnuteľného JIM CARREYHO. Ešte dnes vidím jeho stávrnenie Zvieracieho detektíva alebo úžasné kreácie s tvárou vo filme MASKA. Je nezabudnuteľný. Koľko mladých žien by chcelo byť ako PARIS HILTON? Alebo by ste chceli dokázať čarovať vo finančnom sektore ako Bill BRANDSON, či BILL GATES? Možno by ste chceli mať šarm a talent JUSTINA TIMBERLAKA alebo vedieť variť ako JAMIE OLIVER. Možno by vás potešil úsmev na tvári detí ako TY PENNINGTON keď plní sny rodinám vo finančnej núdzi alebo by ste chceli vedieť plávať ako MICHAEL PHELPS? Čo tak tancovať ako KARINA SMIRNOFF? Alebo mať talent mnohých iných ako sú HOWIE MANDEL, WHOOPI GOLDBERG, JAMES CARVILLE, SOLANGE KNOWLES, MICHELLE RODRIGUEZ, Thomas Edison, Benjamín Franklin, Wolfgang Mozart, John F. Kennedy bývalá ,miss WYOMING COURTNEY GIFFORD a mnohí ďalších.

Nie však všetci jedinci s ADHD, či už diagnostikovanou alebo nediagnostikovanou, zažijú toľko pochopenia aby mohli zožať v budúcnosti úspech. Hyperaktívne deti majú väčšiu pre dispozíciu k závislostiam i samovraždám pretože zažívajú mnoho vylučovania, mnoho nespravodlivosti a častokrát by ich sebavedomie potrebovalo oporné barličky. A hoci mnohé výskumy potvrdzujú, že u 1/3 detí sa v puberte hyperaktivita vytratí, zničené sebavedomie sa nestratí ani v dospelosti. Hyperaktivita u mnohých pominie, ale krivdy z minulosti pretrvávajú. Ako píše Hallowell a Ratey v knihe Poruchy pozornosti v dětství a dospělosti „mnohí podľahnú aj alkoholu aby „zamaskovali“ ten zmätok v hlave“. Zmätok, ktorý nespôsobuje porucha pozornosti, ale to ako sa k tomu stavia naša spoločnosť. Preto neničte týmto deťom sebavedomie. Zabudnite na odsudzovanie, ktorého už bez tak zažívajú nad rámec únosnosti a skúste im načúvať. Len tak im budete vedieť pomôcť, hoci len láskavým pohľadom, či pohladeným. A ak im skutočne neviete povedať nič pekné, tak buďte radšej ticho.

Zaujímavé články z internetu:

http://www.healthline.com/health-slideshow/celebrities-adhd#5

http://www.additudemag.com/adhd/article/8681.html

http://www.everydayhealth.com/add-adhd-pictures/celebrities-with-adhd.aspx#11

http://www.missuniverse.com/missusa/members/profile/656298/year:2013