Liek na ADHD

4. februára 2015 13:43, Prečítané 27 184x, adhd, ADHD

Mnohí rodičia sa trápia otázkou ako by mohli svojmu dieťaťu, ktoré má ADHD resp. inú „poruchu“ pomôcť. Akoby ho mohli vyliečiť. Ešte predtým než začneme liečiť je vhodné si položiť otázku: „Je ADHD choroba?“ (viac o ADHD v článku)

V roku v roku 1980 Americká psychiatrická asociácia (APA) pomenovala poruchu pozornosti ako Attention Deficit Disorder (ADD) v diagnostickom a štatistickom manuáli duševných porúch, 3. vydanie (DSM-IIT). V roku 1987 bolo ADHD pridané ako „podtyp“ v DSMIII-R. (napr,. Mayes a Rafalovich, 2007) ADHD je klasifikovaná medzinárodnou klasifikáciou chorôb ako duševná porucha. Je to však naozaj pravda? Alebo je to len forma akou lekári zaškatuľkovali takéto deti aby im mohli psychiatri vo veľkých množstvách predpisovať lieky na „mozog“? Lieky akými sú napríklad Ritalin, Concerta, Strattera a iné? Zaberajú tieto lieky vôbec alebo je to len marketingový ťah nadnárodných firiem ako zarobiť?

Napríklad najlepším liekom na chrípku je tri dni oddychovať a piť bylinkový čaj s medom i citrónom. Ale ak vás v práci tlačí termín a vy si nemôže dovoliť ostať tri dni „mimo provoz“, tak si môžete zakúpiť „hot drink“, ibuprofen, paralen, kvapky do nosa, kloktadlo a vitamín C s postupným uvoľňovaním. Budete sa liečiť síce dva týždne, ale nemusíte ležať doma. Človek má možnosť voľby. Preto sa pýtam je skutočné medikamentná liečba pre ADHD nutná? Alebo je to len cesta ako zľahčiť rodičom a učiteľom prácu? A vlastne pomáhajú tieto lieky deťom alebo ich len utlmujú? Možno tie skutočné problémy (poväčšine koreniace v nedorozumení) len zametáme ako rodina pod koberec a raz keď návšteva zakopne o okraj koberca, tak zrazu celá tá špina vypláva na povrch. Aké sú vedľajšie účinky takejto liečby a aké sú tie vedľajšie účinky, na ktoré odborníci ešte neprišli? Lebo tieto lieky nie sú na trhu desaťročia, ale len pár rokov. Vieme vôbec čo sa stane ak tieto deti dospejú a vyrastú? Môžu mať pridružené poruchy, ochorenia, na ktoré lieky nie sú?

Áno existujú „lieky na ADHD“ (psychiku) . Psychiatri ich predpisujú. ADHD však nevyliečia. Niektorí psychiatri predpisujú tieto lieky deťom len na základe intuície (forma pokus – omyl) a nie len, že nezaberajú, dokonca zhoršia stav dieťaťa. „Niektoré lieky zaberú a deti sa cítia pokojnejšie.“ vravia niektorí rodičia (k tejto téme však chýbajú podrobné štatistiky a štúdie)

Je ADHD choroba? Alebo je to len iný stav mysle? Môžeme ju liečiť? Alebo len usmerňovať?

Existuje mnoho príručiek, dokonca každý štát, krajina má svoje vlastné zvyky ako liečiť ADHD. Vo Francúzsku veria behavioralnej terapii v USA majú na všetko čarovnú pilulku. Existujú aj teórie, že ADHD nie je porucha, ale spoločnosť je zmätená. Chce aby všetci ľudia žili podľa pravidiel, ktoré vyhovujú väčšine a tej menšine dáme lieky na utlmenie. Toleranciu nahrádza pohodlnosť, možno strach z nepoznaného, odlišného. Žiaľ, tento článok sa nevenuje komparácií jednotlivých prístupov.

Behaviorálna terapia:

O tejto terapií je známe, že nemôže nič pokaziť. Ak je dieťaťu diagnostikované ADHD, tak ako rodina môžete spraviť veľa, ak sa začnete o ADHD vzdelávať a pochopíte špecifiká tejto odlišnosti. Deťom treba zmeniť režim, nastaviť stereotyp, dopriať viac odpočinku, nepreťažovať ich na krúžkoch. Mnohí rodičia si myslia, že hyperaktivita = viac energie. Pravdou je, že tieto deti sú síce rýchle, ale aj rýchlejšie unaviteľné. Preto nie je vždy vhodné ich nahlásiť na veľa krúžkov, lebo to naopak môže mať opačný efekt. Každé dieťa je však jedinečné a možnosti rodiny sú tiež rôzne. Dieťa s ADHD, ktoré má veľa mimoškolských aktivít môže byť preťažené oproti bežným deťom.

Treba si uvedomiť, že samotná škola je pre ne viac stresujúca ako pre bežné deti. Nie v každej škole je špeciálny pedagóg, psychológ, nie každé dieťa má asistenta a ak aj má ten asistent nemusí byť odborný asistent . Treba si overiť aj jeho vedomosti o ADHD, dys – poruchách, ktoré tieto deti často krát majú. Treba zabezpečiť efektívnu komunikáciu so školou a treba sa nad tým začať zamýšľať už v predškolskom zariadení. Je vhodné ak poznáte triednu učiteľku a komunikujete s ňou aspoň raz týždenne. Je vhodné ak sú takéto deti umiestnené v triedach s menším počtom žiakov. Je dôležité aby bolo dieťa v čo najmenšom veku diagnostikované aby mu rodičia vedeli nastaviť také podmienky aké potrebuje. Rodičia sa na to musia pripraviť. Vychovávať dieťa s ADHD na Slovensku je finančne aj psychicky veľmi náročné. Školy nie sú pripravené na nárast počtu takýchto detí. Učitelia nie sú cielene vzdelávaní na prácu s takými to deťmi. Poväčšine len špeciálni pedagógovia majú skutočnú vedomosť o ADHD a tých pár učiteľov, ktorí majú záujem sa vzdelávať to väčšinou robia vo voľnom čase a na vlastné náklady. Na vysokých školách s pedagogickým zameraním zatiaľ nie je predmet, ktorý by sa venoval hyperaktívnym deťom. Takéto predmety sa však dajú študovať v štúdiách o psychológií. Okrem toho je tu fakt, že mnohí pedagógovia, ktorí učia naše deti dnes dostali vzdelanie v režime, ktorý hlásil opačnú filozofiu, v akej vychovávame deti teraz. Bol to režim, kde tí „iní“ emigrovali, lebo v domácej krajine boli považovaní za čudákov a nemali umožnené podmienky, ktoré potrebovali pre svoj život. A toto celé sa odohrávalo pred zhruba dvadsiatimi rokmi. Preto rodičia „iných“ detí by mali byť dvojnásobne obozretní pri výbere školy pre svoje hyperaktívne dieťa a pri výbere učiteľa. Pre Slovákov nie je vždy prirodzené vnímať odlišnosti. Možno sa tých odlišností bojíme a preto útočíme. Alebo máme tak veľmi zničené sebavedomie, že si neveríme. Neveríme, že sa to dá zvládnuť a môže nás to posilniť. Každopádne rodina a škola sú základne, ktoré formujú charakter a psychické zdravie dieťaťa.

Pre rodičov s ADHD odporúčam:

Priznajte si sami pred sebou, že dieťa je ADHD a ADHD nie je nič zlé, len zložité. Je to len prekážka na ceste nazývanej život, ktorú prekonáte.
Navštevujte pravidelne psychológa a prekonajte predsudky, čo si o nich ľudia myslia (je vhodné mať psychológa pre dieťa a aj pre dospelého, poznám rodičov, ktorým vyrozprávanie sa, raz mesačne, ušetrilo mnohé trápenia). Sú ľudia, ktorí majú čas sami na seba, riešia len bežné problémy. Existujú aj ľudia čo majú v „batohu“ poriadny náklad. S tým nákladom sa treba občas podeliť. Vyrozprávať sa a ísť ďalej.
Spoznajte iných rodičov ADHD a udržujte s nimi priateľské vzťahy.
Nepreťažujte svoje dieťa.
Na výbere školy si nechajte záležať a ak nebude iná možnosť, tak radšej zvoľte súkromné zariadenie, ak je šanca, že vášmu dieťaťu lepšie porozumejú. Psychika vášho dieťaťa vám to vráti.
Nájdite si čas sami pre seba (cielene relaxujte, zaslúžite si to).
Snažte sa s dieťaťom tráviť spoločný čas, aj keď je to náročné (napríklad zmena činností je pre tieto deti problematická, prekonajte odpor „frflanie“ dieťaťa a choďte na výlet).
Nehnevajte sa na ľudí, ktorí nerozumejú vašej situácií, oni by to videli, ak by to mali doma tiež. Chýba im len skúsenosť.
Ak je to možné robte deťom predĺžené víkendy aj počas školy.
Zájdite za gastroenterológom a dajte dieťaťu skontrolovať tráviacu sústavu (viac v publikácií – Syndróm trávenia a psychológie od autorky Natashi Campbell-McBride. Vydavateľstvo: Európa, 2010) resp. deti otestujete cielene na NADANIE a DYS poruchy.
Vyhľadajte podporné skupiny pre rodičov s ADHD (napríklad Detský fond SR organizuje aj pobyty rodičov s deťmi s ADHD a terapeutické skupiny detí). ADHD síce nevymizne, ale vy sa naučíte lepšie deťom porozumieť.
U 1/3 detí s ADHD počas puberty prebehne hormonálna zmena a ADHD sa vytratí. Nervová sústava dozreje. U ostatných jedincoch pretrváva aj v dospelosti. Ak dospelý vie, že má isté odlišnosti, tak ich dokáže korigovať a vyťažiť z nich maximum. Byť úspešný vzhľadom na svoje špecifiká. Preto je dôležité ADHD diagnostikovať aspoň pre vlastnú informáciu.