Ešte pred rokom to bol sen a dnes už je to realita. Ach, čo by som dala za to mať tieto informácie už pred rokom. Necítila by som sa taká osamelá a nenarobila toľko chýb. Ale v živote to tak už chodí, že čo ťa nezabije to ťa posilní a každý pád je v podstate šanca ako sa naučiť napredovať. Preto som si povedala: „Toto je tvoja cesta. Kráčaj so vztýčenou hlavou, pretože sa nemáš za čo hanbiť!“ Áno ADHD je moja cesta a ja po nej hrdo kráčam. A jednou zátačkou na mojej ceste bolo založenie Facebookovej skupiny – Hyperaktívne deti – ADHD.
Ešte dnes cítim tú atmosféru a radosť rodičov, ktorí dostali do schránku mail: „Poďme bojovať za svoje deti! Povedzme svetu o ADHD.“ A tak sme sa postavili a začali rozprávať. Aj keď mnohí z nás sú opatrní, mnohí z nás sa ešte nezbavili toho smútku, ktorý nás roky dusil na prsiach… Ja verím, že raz to pominie. Raz sa tá čierna diera statí a mraky nahradí slnečná žiara. Žiada si to len čas. Každý koľko potrebuje. My „rodičia hyperaktívnych detí“ sme ako dokopané šteniatka, ktoré našli záchranári vysilené v húštine. Potrebujeme veľa porozumenia, presne ako tie naše deti, a pocit, že v tom nie sme sami.
Prvým cieľom našej facebookovej skupiny bolo na jednu „kopu“ zhromaždiť všetky dostupné materiály o ADHD. Spraviť z internetu pomyslený lievik a selektovať všetky média. Lebo priznajte sa sami sebe. Vedeli ste pred rokom, že hyperaktivita, ADHD, poruchy pozornosti sú v podstate to isté a nie je to nič strašné ak sa s tým naučíte dobre zaobchádzať? Vedeli ste, že tieto deti sú úplne normálne, vyžadujú si len nenormálne úsilie a zmenu mysle nás dospelých? Vedeli ste, že sú podľa zákona o školskej dochádzke vzdelávané v bežných školách? S bežnými deťmi. Vedeli ste, že pedagógovia vôbec nie sú pripravení na prácu s takýmito deťmi a učia ich v preplnených triedach, kde sa tieto deti nevedia sústrediť? A potom vyrušujú. Vedeli ste, že tieto deti sú často krát vyčleňované z kolektívom a ten skutočný dôvod je „pretože sme nároční a bežných ľudí otravujeme“.
Druhým cieľom našej facebookovej skupiny bolo vzbudenie verejnej diskusie na k danej problematike. Verili sme a stále veríme, že najhorším problémom je nedostatočná informovanosť o skutočnom ADHD. Lebo z času na čas nejaký „odborník“ publikuje nudný článok s nadpisom vyvolávajúcim strach napr. „ADHD ničí celé rodiny“, po ktorom máte chuť tak akurát skočiť z mosta, lebo sa nič nedozviete, len to, že ste len hodení do jamy levovej v podobe neinformovanej verejnosti, čo si mylne hyperaktivitu zamieňa s nevychovanosťou. Pretože pre niektorých ľudí je stále ťažké sa naučiť rozoznávať hyperaktívne dieťa od toho zanedbaného. Preto je dôležité aby rodičia prehovorili o tom aké náročné a zároveň krásne je takéto deti vychovávať nech aj tí „bežní rodičia“ vidia a prestanú odsudzovať.
Tretím cieľom našej facebookovej skupiny bolo poskytnúť rodičom resp. rodinám s hyperaktívnymi deťmi takú malú poradňu, kde by si mohli odovzdávať rady navzájom, poukázať na svoje skúsenosti, dať odporúčania na odborníkov alebo sa len v pokoji vyrozprávať. Vždy ma veľmi poteší každý kladný komentár, kde nás niekto pochváli „ste skvelá skupina“, „som štastný, že som vás našiel“ alebo ak niekto z členov pridá úplne unikátny príspevok ako napríklad lavice pre hyperaktívne deti, kde pod stolom sú pedále a deti môžu bicyklovať miesto toho aby kopali suseda alebo sa hojdali na stoličke, lebo nevedia čo s prebytočnou energiou. Nikdy by som pri hyperaktívnom dietaťi nemala čas toľko surfovať po internete aby som na takúto „hračku“ natrafila. Preto som vďačná za každú reakciu, či príspevok.
Myslím si, že je dôležité si pomáhať navzájom, hoci len malou výmenou informácií. Spolu dokážeme viac. Preto ak sa vás problematika ADHD dotýka, alebo si len chcete rozšíriť obzory, diskutujte s nami v skupine Hyperaktívne deti – ADHD. Tešíme sa na vás J
Aby sa nezabudlo v auguste sme oslavovali jeden rok! Touto cestou sa chcem poďakovať skvelej mamine – adminke našej skupiny, ktorá popri dvoch deťoch zastáva túto dôležitú funkciu J vďaka Kati.