Pedagogické a psychologické výskumy ako i učitelia v činnej praxi zhodne zdôrazňujú, že v dnešných školách sa môžeme čoraz častejšie stretnúť s deťmi, ktoré nie sú na prvý pohľad nijako odlišné od svojich rovesníkov, sú to však deti trpiace poruchou pozornosti s prevahou nezvládnuteľnej energie, prejavujúce sa hyperaktivitou, impulzívnosťou. Uvedené ťažkosti sa u týchto detí vyskytujú prevažne v dôsledku špecifickej vývinovej poruchy – syndrómu deficitu pozornosti spojeného s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperaktivity Disorder, skrátene ADHD). (Ondrušková, 2008, s. 116)
Ako uvádza Americká psychiatrická asociácia (American Psychiatric Association, APA, 2000) deti s poruchou pozornosti sprevádzanou hyperaktivitou (ADHD) vykazujú trvalý vzdor a impulzívnosť, ktoré sú mimo ich vývojovej fázy. Výskum, ktorý realizovali taktiež uvádza, že v každej verejnej škole sa momentálne nachádza priemerne jeden študent, ktorý trpí touto poruchou. Celkový odhad ADHD je 3 – 7 % z detí predškolského veku. (Garcia, 2009, s. 1). Napríklad Harvey v knihe Problem Solver Guide for Students with ADHD na strane 3-4 uvádza, že ADHD trpí 7 % populácie, na Novom Zélande je to okolo 2-6 %, v Nemecku 8,7 percent, v Japonsku 7,7 % a v Číne 8,9 %. Hallowell a Ratey v knihe Porucha pozornosti v detství a dospelosti píšu, že ADHD je prítomne nie je len u detí, ale u dvoch tretín týchto detí sa objavuje ADHD aj v dospelosti.
Podľa R. A. Barkleyho (Zelinková, 2003, s. 196, In: Ondrušková, 2008, s. 116-117) je ADHD vývinová porucha, ktorá sa prejavuje neprimeraným stupňom pozornosti, hyperaktivity a impulzivity. Tieto problémy sú chronické a nedajú sa vysvetliť na základe neurologických, senzorických alebo motorických postihnutí alebo závažných emočných problémov. Obtiaže sú často spojené s neschopnosťou dodržiavať pravidlá správania a uskutočňovať opakovane po dlhšiu dobu určité pracovné činnosti. (In: Ondrušková, 2008, s. 116-117) Teda ADHD nie je zapríčinené nesprávnou výchovou.
ADHD je považované za mentálnu zdravotnú poruchu, ktorá postihuje všetky kultúry (APA, 2000). Z hľadiska etnického pôvodu vieme vyčísliť, že ADHD diagnostikovali v roku 2006 v USA mládeže od 3-17 rokov: u 7,6 % Afrických Američanov, 7,4 % pôvodných Američanov, 7,3 % Američanov bielej rasy, 5,1 % Latinských Američanov (Bloom a Cohen, 2007).
Na Slovensku je ADHD známe pod pojmom ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD) s hyperaktivitou (ADHD), alebo bez hyperaktivity (ADD). Pre účely jasnej komunikácie mnohí autori ako aj ja používame pojem HYPERAKTÍVNE DETI, alebo DETI S PORUCHAMI POZORNOSTI.