Mnohí rodičia ani len netušia, že ich dieťa má poruchu pozornosti. Naša spoločnosť je už tak nejako navyknutá riešiť len problémy, ktoré horia a nie predchádzať malým požiarom. Preto ak dieťa v škole „neprepadá“, alebo naopak nie je prehnane agresívne, tak to učitelia ani rodina neriešia. Nezadefinujú si problém, a preto ani nehľadajú riešenia. Sú však aj takí rodičia, ktorí si diagnózu u potomka nechcú pripustiť. Nie je možné, že mamina doktorka a otecko známy právnik by mohli splodiť nedokonalé dieťa. Lenže choroby ani iné odchýlky v mozgu si nevyberajú len nevzdelaných a chudobných. Porucha pozornosti môže byť aj zdedená po predkoch a podľa názoru mnohých odborníkov aj ovplyvnená stravou a znečistením životného prostredia alebo traumou. Nemusí to byť vždy len komplikované tehotenstvo. Nikdy neviete, či Vaše jediné dieťa nebude mať poruchu pozornosti, alebo ešte niečo horšie. Ak si to však nebudete chcieť priznať, tak svojmu dieťaťu len ublížite.
DÔLEŽITÉ JE V ČO NAJSKORŠOM VEKU DIEŤA SPRÁVNE DIAGNOSTIKOVAŤ. Aj keď len pre vlastnú, domácu potrebu. Ono by to podľa správnosti mal určiť pediater, ale skutočnosť býva taká, že pediater asi ťažko rozozná živé dieťa od hyperaktívneho. Ak ho rozozná, tak je to určite ojedinelý prípad. Dôležité je si aj uvedomiť, že keď to odborník povie rodičovi, tak rodič toto tvrdenie môže odmietnuť a obviňovať všetkých naokolo (teda asi každý rodič najskôr diagnózu popiera). Určite je však dobré o tom aspoň vedieť, aj keď je to pre rodiča náročné pripustiť.
ĎALŠOU ETAPOU V ŽIVOTE DIEŤAŤA NA ROZPOZNANIE ODLIŠNOSTÍ JE MATERSKÁ ŠKOLA, kde dieťa môže mávať problémy s rovesníkmi. Môže mať problémy so spánkom, s požičiavaním vecí, dodržiavaním pravidiel, zmenou činnosti, môže byť viac egocentrické (nie egoistické) ako bežné ratolesti. Učiteľky sa môžu sťažovať, hľadať problémy v rodine, rodičoch. Niektoré materské školy môžu odporučiť návštevu psychológa v kolektíve. To tiež nezaručuje, že ten psychológ rozpozná ADHD dieťa.
TRETOU VÝZNAMNOU ZÁSTAVKOU V DETSKOM ŽIVOTE JE ŠKOLA. Deti s ADHD sú viac zasnené, živé, menej empatické, môžu mať problém obsedieť na stoličke, zostať ticho celú hodinu, chvíľu nerozprávať a načúvať druhým, odolať iným podnetom, v skratke nevyrušovať na hodine. Ak Vám v žiackej knižke pribúdajú poznámky typu, zabudol toto, zabudol hento, rozprával na hodine, jedol cez hodinu, pobil sa cez prestávku, strčil do niekoho, nepriniesol si pomôcky na telesnú výchovu, tak je dosť možné, že Vaše dieťa to nerobí náročky, ale jeho pozornosť uniká a ono má problém s ňou držať krok. Ak sa k tomu pridajú ešte problémy s učením alebo nejaká „DYS“ porucha, tak sa pravdepodobne tejto diagnóze nevyhnete. Nemusí to byť však také zlé.
Pri výchove detí s ADHD je asi najdôležitejšie vedieť v hlave prehodiť výhybku a nechať ten vlak, zvaný život, prísť do tej správnej cieľovej stanice. Zároveň je to pre mnohých ľudí aj to najťažšie. Treba si uvedomiť, že vychovávate výnimočné dieťa a nikdy od neho nebudete môcť očakávať to čo od bežných detí. A na to sa treba pripraviť. Nemôžete ho silou mocou „NATREPAŤ“ do nohavíc bežných výchovných prostriedkov, keď si vyžaduje špeciálny prístup. Zničíte mu dušičku a to predsa nie je vaším cieľom.
Rodičia sami v sebe musia vidieť odlišnosti a pracovať s nimi. Tieto deti majú zlú pohybovú pamäť, nevedia podávať výkony a preto možno nebudú zdatné v športových disciplínach. Na druhú stranu môžu mať nadpriemerne rozvinuté logické myslenie a budú z nich dobrí matematici, či informatici. Možno nemajú veľa priateľov, lebo presadiť sa v kolektíve môže byť pre nich ťažšie ako pre bežné deti, ale majú vzťah k zvieratám a môžu z nich byť dobrí veterinári alebo zoológovia. Žiadne dve deti nie sú rovnaké a to isté platí aj o deťoch s ADHD. Nikto, len vy môžete svoje dieťa najlepšie spoznať a podať mu ruku z tej strany, z ktorej to potrebuje. Preto sa musíte naučiť byť niečo ako „NADRODIČ“. Lebo vychovávať bežné deti je ťažké, ale vychovávať deti s ADHD je umenie. A Vy takému umeniu musíte porozumieť. To čo sa však počas cesty k Vašim deťom naučíte Vás obohatí a spraví z Vás výnimočné osobnosti. Budete silnejší, rozumnejší, empatickejší a stanú sa z Vás bojovníci. A TAKÝCH ĽUDÍ TREBA.